zuzanaslan

Milí priatelia, toto sa nedalo nepreložiť. Ďakujem autorovi, že mi dal povolenie. Patrím do radov tých, ktorých situácia na severe Kosova trápi. Tu je pohľad človeka priamo z centra diania. Nie skresaný a často aj skreslený pohľad agentúrnych správ.

Hristos Voskrese! Veselú Veľkú noc všetkým, ktorí ju slávia. Kým niekto trávi veľkonočné sviatky pokoje a šťastne v kruhu svojich rodín, druhí svoju energiu a nervy mrhajú na aktuálnu predvolebnú kampaň v Srbsku, tretí súčasne sľubujú hory a doly napriek tomu, že bez ohľadu na to, kto vyhrá, musí najprv zvýšiť DPH hneď po voľbách, Srbi a ďalší na Severe Kosova tieto veľkonočné dni prežívajú s najväčším strachom od vojny v roku 1999, ktorá sa nanešťastie ani do dnešného dňa neskončila, ale iba tlela, a teraz je otázkou hodín alebo dní, keď opäť vypukne v celej svojej holote.

Keď sa niekto, kto pochádza odtiaľto, po 15 dňoch strávených mimo Kosova a Metohije vráti späť, oveľa viac pociťuje psychologický tlak a ťažobu súčasnej situácie. Ľudia sa totiž rýchlo adaptujú na vonkajšie okolnosti a naučia sa s nimi žiť, a potom im už ani nebezpečenstvo či neistota nepripadajú také komplikované a strašné, akými v skutočnosti sú. Ľudia, slobodní občania tejto časti Kosova si zvykli na neustále hrozby a nejako sa s nimi zžili, takže im ani táto súčasná nepripadá takou strašnou, akou v skutočnosti je. Dokonca sa aj príliš zaťažujú voľbami v Srbsku, ktoré koniec koncov v závažnej miere neovplyvnia ich životy…

Odkedy som začal písať texty, predovšetkým som sa snažil upozorniť čo najviac čitateľov – v nádeji, že niektorým z nich bude niekto na vysokej úrovni, kto môže vplývať na politické dianie na Balkáne – na možnosť ďalšieho 17. marca 2004 ( http://www.sme.sk/c/6303391/kosovski-srbi-si-pripominaju-osem-rokov-od-marcoveho-pogromu.html ), alebo reprízu Búrky či Južného Osetska (neporovnávam Chorvátsko, Gruzínsko a Kosovo, okrem časti o masovom vysťahovávaní celkového obyvateľstva z určitého územia prostredníctvom masovej vojensko-policajnej akcie) na severe Kosova. Očividne som s tým úspech nemal a podľa súčasných okolností je otázkou hodín, a nie dní, keď Hašimova Priština spustí akciu „zúčtovania so zločincami a nastolenia plnej integrity a suverenity Republiky Kosovo“ na celom jej území. Všetko smeruje k tomuto scenáru, ale sú šance na to, aby sa tomu zabránilo…

Predovšetkým chcem odsúdiť vraždu Albánca Selvera Haradinaja na sídlisku Tri solitera (v severnej časti Kosovskej Mitrovice, pozn. prekl.). Násilie sa mi všeobecne hnusí, rovnako ako zbabelosť. A vôbec nepochybujem o kriminálnej minulosti obete, takisto ako nepochybujem o tom, že bol zabitý. A úprimne očakávam, že EULEKS v čo najkratšom čase vypátra páchateľov, a súčasne dúfam, že takisto aj vrahov Savu Mojsiča (http://www.sme.sk/c/6133946/po-strelbe-v-kosove-zomrel-jeden-zo-zranenych-srbov.html ) , doktora Meska a ostatných nevinných obetí, lebo špirála násilia musí byť zastavená. Je mi ľúto, že ľudia – predovšetkým naši politici a lídri – tu v dôsledku obrovského tlaku niekedy nerozmýšľajú racionálne, a premrhali príležitosť verejne odsúdiť tento kriminálny čin (aspoň ja som to nepočul).

Po tejto udalosti sa mi všetko podobá na vopred zorganizovanú a naplánovanú akciu oficiálnej Prištiny. Dokonca tak veľmi, že si ponechávam právo na dôvodné podozrenie, že bol Haradinaj zámerne obetovaný a jeho potenciálni vrahovia sú jeho súkmeňovci, blízki premiérovi Kosova. Medzitým, zločin je zločin, a obeť je obeť. A tu neexistuje meradlo národnosti, rasy, nespravodlivosti a podobne. Hlavne my, Severania, kvôli zlu, ktorému denne čelíme, lebo si bránime právo na život hodný človeka, by sme z princípu mali byť proti násiliu. Boj za naše práva nám dáva povinnosť bojovať aj za práva druhých. To musíme vždy brať do úvahy.

Všetko, čo sa v týchto dňoch po smrti Haradinaja deje, je úplne rovnaká situácia z marca 2004. Aj vtedy Albánci niekoľko dní pokojne protestovali v južnej (albánskej, pozn. prekl.) časti Kosovskej Mitrovice, a iba 24 hodín po nešťastnej smrti troch albánskych chlapcov v rieke Ibar pri dedine Čabra spustili s pomocou politikov, študentov a celej elity vlnu násilia nevídaných rozmerov. Obvinili Srbov za utopenie detí, aj keď bolo očividné, a neskôr aj dokázané, že sa utopili sami. O dôsledkoch násilia z marca 2004 by bolo zbytočné čokoľvek napísať. V uplynulých dňoch, viac ako kedykoľvek predtým sledujem albánske elektronické médiá, dokonca som začal aj čítať komentáre na správy, čo som doteraz nerobil, dokonca som sa tomu úporne vyhýbal. Napumpovanie situácie je také veľké, že (sklamaný) Hašim (pretože ho Obama napriek všetkému neprijal a že ho naďalej podozrievajú z obchodovania s ľudskými orgánmi) a jeho skupina, unesení úspechom akcie z 25. júla minulého roka, sú pevne rozhodnutí a odhodlaní, že podobným spôsobom môžu „vyriešiť otázku Severa“ použitím sily. Teda tým spôsobom, že ak tam nebudú Srbi, nebudú ani problémy.

Myslím si, že ich idey sú natoľko holé a priehľadné, že niekedy sa aj čudujem, že ich nikto z medzinárodného spoločenstva neupozorní, že to nie je európsky spôsob riešenia sporov. Alebo neveria tomu, čo vidia. Hašimov plán je jednoduchý. Pošle špeciálcov na Sever, a oni budú v podstate hlinenými holubmi, lebo ich nie je dostatočné množstvo na to, aby získali nad Severom kontrolu. Niekoľko desiatok ich mŕtvych však už „priloží“ na patriotizmus väčšiny Albáncov, ktorí sú b súčasnosti zaujatí zlými životnými podmienkami a ekonomickou situáciou, ktorí sú nezamestnaní, ktorým sa hnusia veľké aféry ich politikov, a ktorí z toho, že je Kosovo štát, nemajú príliš veľký osoh. Stále potrebujú dosť peňazí na to, aby sa mohli pohnúť cez Srbsko do západnej Európy, a pod…

Zlyhanie akcie z 25. júla je z ich pohľadu (Hašima a jeho priateľov) spočíva v tom, že sa proti srbským barikádam nepohol ani jeden Albánec, pretože očividne pre nich tie barikády nepredstavovali najväčší životný problém. Takto, podnecovaním a využívaním smrti Albánca na severe Kosova, v spolupráci s predĺženou rukou (lídrom hnutia Sebaurčenie/Vetevendosje Albinom) Kurtim, provokovaním nového konflitku špeciálcov z ROSU a obyvateľov severu Kosova – z ktorého by vzišlo niekoľko desiatok nových Enverov Zumberijov (http://www.sme.sk/c/6160431/v-kosove-zahynul-policajt-ktory-sa-vyhrazal-thacimu-zatknutim.html )  – by rapídne stúpol záujem Albáncov o národnostné otázky. To by ich mohlo mobilizovať ako v roku 2004, ale i v rokoch 200 či 1999, keď sa desaťtisíce pokúšali „vstúpiť“ do severnej časti Kosovskej Mitrovice. Avšak s tým, že v tomto prípade by už boli pravdepodobne ozbrojení, a príslušníkov KFOR je asi desaťkrát menej, než vtedy. Preto by bolo určite ľahšie dokončiť „prácu“. Aj výzva starostu južnej časti Mitrovice Avniho Kastratiho, ako aj videozáznam dvojice ozbrojených Albáncov na Severe – -pripravených „brániť sa“ pred „srbskými teroristami“, aj štvavé vyjadrenia Hajredina Kuciho, aj protesty Kurtiho, i tzv. mobilizácia veteránov niekdajšej UCK, hádka na moste v KM medzi príslušníkmi kosovskej polície a príslušníkmi EULEKS-a, albánske vyjadrenia starého dobrého Besima Hotiho, hovorcu KPS (kosovskej polície), zábery vysťahovávania sa Albáncov zo sídliska Tri solitera, prekrúcanie v médiách i na sociálnych sieťach – predovšetkým na twitteri – sú zamerané na zvýšenie napätia, presne ako v roku 2004.

Osobne som čakal akciu ROSU na severe Kosova 6. mája, v deň konania volieb, pretože komunálne voľby určite budú v dvoch okresoch Kosmetu – v Zvečane a Zubinom Potoku – čo predstavuje výbornú zámienku na využitie špeciálnej polície s cieľom ich zmarenia, s hore uvedenými dôsledkami. Vzhľadom na to, ako sa majú veci, je však možné, že k násiliu dôjde aj pred týmto dátumom. A nechcem s tým nikoho strašiť, len hovorím, čo sa možno stane…

Na začiatku som napísal, že existujú šance, aby sa tomuto zabránilo. Chcem veriť tomu, že v KFOR-e sú si vedomí všetkých možných scenárov v prípade intervencie ROSU kdekoľvek smerom na sever od rieky Ibar. Takáto akcia sa očakáva v noci zo stredy na štvrtok (z 11. na 12. apríla, pozn. prekl.). Bolo jasné minimálne to, že z okolia Podujeva sa smerom ku Kosovskej Mitrovici pohla jedna jednotka ROSU. To sa neskôr potvrdilo, pretože zhruba dvadsať vozidiel dorazilo na základňu spomenutej jednotky v južnej Kosovskej Mitrovici.

Okolo polnoci sa tiež objavili v albánskych médiách informácie, že KFOR „prehľadával“ základňu ROSU, neskôr že iba na ňu  „dohliadal“, čo potvrdili aj dnešné zábery na stránke RTS. Ako aj to, že medzinárodná vojenská misia v tú noc zabránila akcii Hašimovej špeciálnej polície. Nikto z predstaviteľov KFOR bohužiaľ verejne nevyhlásil, že akciu ROSU zmarí, ale článok denníka Koha Ditore (ktorý sa považuje za mimoriadne dobre informované kosovské médium), že kosovské inštitúcie dostali odkaz od mierových jednotiek, podľa ktorého nedopustia, aby sa zopakoval marec 2004 poskytuje akú-takú nádej, že bude eventuálne násilie zmarené. Aj tak by som však rád videl aj hlasnejšie a konkrétnejšie vyhlásenie velenia KFOR-u alebo EULEKS-u. Nikto normálny si tu neželá konflikt, ale…

Budeme sa brániť! Musíme! Máme na to právo a máme sa aj čím! Dvanásť rokov sme bojovali, a neprestaneme a neupustíme od toho tak ľahko. Tu sú naše domovy, zem, ovocné sady i lesy, naše hroby. Naši  príbuzní, priatelia, rodičia, deti. Naše životy. A bude ťažko, a budú určite aj obete. Sme vohnaní do kúta a nemáme veľa možností na výber. Urobíme to, čo budeme môcť, a ostatné… to je na KFOR-e, EULEKS-e, a samozrejme na Srbsku.

Najviac toho v skutočnosti závisí od tých, ktorí sú uprostred volebnej kampane. Už nudím opakovaním vety, že osud Severu výlučne závisí od Belehradu… Prezident Tadič rezignoval, keď dostal garancie medzinárodného spoločenstva, že v Kosove nebude násilie. Odvtedy počet incidentov drasticky stúpol. Pýtam sa, čo by sa v teréne dialo v tom prípade, keby tie garancie neboli?!? Republika Srbsko kedy stanovila niektoré červené línie, zdá sa mi. Bude strádanie obyvateľov Severného Kosova alebo možný exodus znamenať prekročenie tých červených línií, alebo sa za európske integrácie bude platiť ľudskými životmi a utečeneckými kolónami? O tom nechcem rozmýšľať. Nie je to v mojej kompetencii, ani to nezávisí odo mňa. Nech o tom rozmýšľajú tí, ktorí sú za to zodpovední. Viem, že od oficiálneho Belehradu závisí, či bude Kosovská Mitrovica v prípade eventuálnej akcie ROSU druhým Kninom, alebo Cchinvali.

Alea Iacta est!!!

Autor: Marko Jakšić, kosovský Srb